Ako Milo farmárčiť začal

Na úvod sa patrí napísať pár slov o osobe, ktorá pre vás bude tieto riadky písať. Volá sa Milo ako Miloslav. Počas svojej doterajšej púti na tejto Zemi skúsil mnoho rozličných spôsobov ako sa živiť. Skúsil zamestnania od vodiča, roznášača letákov, pomocného kuchára, zberača ovocia, doručovateľa balíkov, cez projektového manažéra, pracovníka v sociálnych službách, vedúceho v detských táboroch, koordinátora projektov, po podnikateľa v oblasti manažmentu a tvorby projektov, podnikateľského poradenstva, v oblasti distribúcie propagačných materiálov, stavebnej činnosti, majiteľa kaviarne a pubu, zakladateľa dobrovoľníckeho centra, vedúceho prevádzky tréningovej kaviarne, či komunitného pracovníka. Práce v mimovládnych organizáciách sa stala jeho osudovou. Tam sa cítil najlepšie a strávil v nich vyše 10 rokov svojho života. Okrem Slovenska žil nejakú dobu v Rakúsku, Nemecku, Čechách a na Morave. Popri týchto činnostiach sa však vo voľnom čase aktívne zaujímal o rôzne oblasti alternatívneho a trvale udržateľného žitia, ekológiu a duchovné náuky. Svoje telo nezaťažuje mäsom a snaží sa stravovať hlavne vitariánskou stravou. Je presvedčený, že všetci sme jedno, pochádzame z jedného zdroja, sme vzájomne prepojení a mali by sme fungovať ako jeden orgán v prospech matky Zeme, ktorá môže byť dostatočným zdrojom žitia pre každú bytosť, ak sa my budeme k nej správať rozumne. Nerob nikomu nič, čo nechceš aby iní robili tebe. / Buď tou zmenou, ktorú chceš vidieť v okolí. / Nebojuj proti systému, ale popri ňom vytváraj nový, až sa ten starý stane nepotrebným. – to je pár zásad, ktorými sa v živote riadi. Pred tým, než sa objavil na Ranči Transylwahnja žil na permakultúrnej farme PermaLot na Morave. Keďže pochádza z Rožňavy, ponuka spravovať Ranč Transylwahnja mu umožnila návrat do rodného regiónu Gemer a svoje skúsenosti uplatniť tam.

Jedna spriaznená duša s menom Tigie, ktorá s nim nejakú dobu zdieľala život o ňom takto poeticky napísala:

Vnímavý človek všestranného charakteru čo mužsko-ženský princíp ukazuje svetu. Žena čo v ňom žije má cit pre krásu, starostlivá ako matka je aj chleba napečie a brušká do sýtosti naplní. Muž v ňom je skutočný, nebojí sa budovať, byť tvorcom, mužské práce to rád má. Drevo vie narúbať i klinec pribiť.

Človek chápajúci zákonitosti prírodné. Pobyt v lese i to ako sa tam zaobísť mu nie je cudzie. K šťastiu mu veľa netreba, dobré smoothie, potom slnkom rozohriatá lúka a spev vtáčí stačí. Srdcu milé sú Milovi spevy a hudba Indiánska, šamanské rituály, spevy mantier a zvuk bubna.

S technikou moderného sveta si dobre rozumie a vytvára divy grafické, dobré cvaky foťaka a aj skvelú webovku stvoriť vie.

S Milom si môžeš prísť dať duet na drumbľu, naučiť sa chleba piecť, alebo spolu dotvárať lepšiu budúcnosť.“

Tak som tu. Na farme. Na certifikovanej biofarme. Je to Ranč Transylwahnja. Nie, s Rumunskom nemá nič spoločné. Ten názov je slovná hračka a znamená „Idem za svojimi bláznivými snami.“. Leží v doline na juhu Slovenska, na východnej hranici stredoslovenského kraja, na južnej trase z Bratislavy do Košíc. Najbližšou dedinou je Nižná Kaloša medzi Tornaľou a Rimavskou Sobotou. Farmu som si vzal do prenájmu po niekoľkých predošlých nájomníkov, ktorí evidentne potenciál tohto miesta nevyužili a ani sa oň nestarali tak ako by si zaslúžilo. Nuž teraz je na mne, aby sa to zmenilo a naviazal na atmosféru, ktorá tu vládla pred rokmi, keď tu ešte žila majiteľka. Viac ako to tu pred rokmi fungovalo sa dočítate na stránkach www.transylwahnja.eu

Z mojej prvej návštevy na tomto mieste som bol uchvátený prostredím a okolitou prírodou. Ani som netušil, že tak blízko môjho rodného mesta môže byť takéto krásne miesto, samota, kde končia všetky cesty, a ak sa pozriete na ktorúkoľvek stranu, vidíte len prírodu a žiadne známky civilizácie. Toto je tá krajšia stránka mojich prvých dojmov. Po príchode sa ale človeku postupne ukazujú nedostatky, zanedbané veci, čo mu tu všetko chýba na to aby mohol svoju prácu robiť kvalitne. Prvé čo mi udrelo do očí bola všade v okolí burina po pás. Ej, vyzerá to tak, že hneď na úvod si dám maratón v kosení. Miesto, kde bola za čias majiteľky záhradka, a kde je navozená kvalitná čierna zem, je tiež zarastená burinou tak, že tam ani nevidno, že tam nejaká záhradka bola.

Sú tu kone, Linda – Shetlandský pony, kobylka senior, ktorá ochotne povozí deti, Kohli – tiež poník, narodil sa Linde, zvedavý mlaďas, ktorý sa rád nechá hladkať, ale potreboval by trocha výcviku, Kaulana – kobyla, americko-ruská klusáčka, ktorá si len tak hocičo nenechá a je treba sa mať pred ňou na pozore (svoj zadok ukazuje celkom rada, ak sa jej niečo nepáči), Mana – najväčšia kobyla plemena Hunter, šéfka stáda, ktorá sa tu narodila a už má tiež niečo za sebou. Kone sú celoročne vonku, na pravidelne sa striedajúcich pastvinách. Keďže stajňa je pre štyri kone priveľká, jej zadnú časť sme vyhradili pre uskladnenie sena a slamy na zimu. (Balíky sena nám do stajne pomohli dokotúľať účastníci päťdňového tábora našich priateľov a účastníkov táborov v minulých rokoch. Týmto im pekne ďakujem.) Z prednej časti však hnoj vynášaný nejaký ten rok nebol. Odhadujem, že tu bývali asi ovce. Vyčistiť túto časť bude treba tiež, pretože to dosť škodí kopytám koní. Hnoj je vyhádzaný aj pred stajňou a dlhodobo vyvážaný hneď vedľa stajne, kde je vytvorená vlastne kompostová kopa. To je treba tiež zrušiť. Hnoj do výbehu koní nepatrí a vyvážať hnoj hneď vedľa maštale, kde väčšinu dňa svieti slnko, len kvôli pohodlnosti, tiež nepokladám za najsprávnejšie. Kompostovať budem na kraji pozemku, pri živom plote zo stromov, kde bude aspoň časť dňa v chládku, a kde kopa hnoja hneď nevíta návštevníkov.

Nesmiem ešte zabudnúť na Doly, fena senior Bernského salašníckeho psa. Jej vysoký vek je už na nej poznať, nepočuje a je potrebné sa o ňu postarať tak, aby tu svoj život dožila tak, ako sa patrí na seniora, ktorý tu prežil celý svoj život. Po pár dňoch sme objavili inzerát na ponuku šteniat Bernského salašníckeho psa v neďalekej obci. Dlho sme sa nerozhodovali a vybrali sme si fenku, ktorá po Doly preberie patronát nad farmou. Dostala meno Mia. To ako vystrája, naznačuje že to bude dobrý psík.

Ako noví obyvatelia farmy zároveň prišli ešte osem kurčiat, moriak a dve morky, päť kačiek a päť mačiat. Do doby kým som napísal tento článok, zmizlo jedno kurča a jedno kačiatko. Bola to buď líška, ktorých je v okolí veľa, alebo nám občas robí do dvora nálety jastrab. Uvidíme, ako bude náš boj o hydinu v budúcnosti vyzerať. Prišli sme ešte o jedno kurča, ktoré nám pes návštevníkov. Apelujem preto na Vás ľudia. Nenoste na farmy svojich psov, pokiaľ nie ste o nich stopercetne presvedčení, že hydine neublížia. Pre mňa to znamená, že na návštevy so psami budem prísnejší. Obe morky ale zasadli na vajíčka a pred troma dňami sa jednej narodilo šesť mláďat. Druhá sedí na troch a vyliahnuť by sa mali o dva týždne. Tak niekde ubudlo a niekde pribudlo.

Tento rok sa už veľmi sadiť nedá, preto budem tento rok venovať hlavne zodpovednému plánovaniu štartu budúceho roka, údržbe a obnove zanedbaných vecí. Stromy vyzerajú tiež tak, že o nich nebolo postarané tak ako je potrebné. Na jeseň ich musím hlavne orezať a tiež pohnojiť. Sú tu dve maringotky, vhodné pre bývanie prípadných dobrovoľníkov alebo návštevníkov. Žiaľ takmer nič v nich neostalo, čo znamená ďalšiu prácu. Pre prípad potreby poskytnúť bývanie sme však dali do poriadku izbu v dome. Do dnešného dňa už stihla byť využitá dvoma dobrovoľníkmi. Samotný dom javí tiež známky opotrebovanosti. Bude ho treba trošku prefackať. Uf, batériu zo sprchy, gumolit z izby a kopu ďalších vecí si predošlí obyvatelia domu zobrali tiež. Krovinorez nefunguje. V servise nám oznámia, že je to len obal. Súčiastky z vnútra si niekto zobral. Nemám slov. Nič sa nedá robiť, ďalšie investície, ďalšia práca.

Čo sa týka dobrovoľníkov, boli tu doteraz dvaja, každý prišiel na týždeň. Veronika zo Žiliny prišla hlavne kvôli možnosti úteku zo zrýchleného mestského života a tiež si chcela skúsiť život na samote. Počas svojho pobytu natierala, hrabala seno, pomáhala s varením a upratovaním apod. Prostredie ju úplne uchvátilo a mestský život by za takýto rada niekedy vymenila. Túži sa ešte niekedy vrátiť. Dobrovoľník Dávid z Košíc má už v hlave plán v budúcnosti si farmu vybudovať, prípadne aj v blízkej budúcnosti začať žiť na nejakej farme alebo komunite. Chcel si hlavne skúsiť, ako sa bude cítiť pri takejto celodennej práci a pár dní za sebou. Ak by mu chcel niekto takúto ponuku dať, napíšte nám. Svoj pracovný čas strávený na farme venoval obnove koryta potôčika, škrabaniu stien pred maľovaním, niečo aj natrel, zbieral ovocie, kŕmil zvieratá apod. Pracoval až nad rámec toho čo by mal. Došli sme k tomu, že tú prácu robí rád, poctivo a vládze ju robiť, takže má k splneniu svojho plánu dobre našliapnuté. Sľúbil, že v dohľadnej dobe sa vráti a donesie so sebou aj kamaráta.

Záverom krátke zamyslenie nad dopadom konania ľudí, s ktorým som sa tu stretol. Vyzerá to tak, že farma mala posledné roky nájomníkov, ktorí k miestu nemali srdcový vzťah a nevyužili jeho potenciál. Skôr tu len prežívali a riadili sa sebeckými záujmami, ako zo situácie čo najviac vyťažiť pre seba na úkor iných. Žiaľ sú medzi nami aj ľudia, ktorí si nedokážu vážiť hodnotu toho k čomu sa dostali, čo im bolo zverené, za čo sú zodpovední. Väčšinou im to dôjde, až keď o to prídu. Za obdobie predošlých nájomníkov z farmy zmizlo veľké množstvo vecí, náradia, strojov apod. Takéto správanie mienke o Slovákoch majiteľky farmy zo Švajčiarska veru neprilepšilo. Budem sa snažiť, aby som jej mienku obrátil k lepšiemu a Ranč Transylwahnja začal žiť životom, aký si toto miesto zaslúži. 



Prihláste sa do newslettera